Ponuka práce
Prebiehajúce akcie
Kontaktné údaje
Durtex s.r.o.
Štiavňička 212/53
976 81 Podbrezová

tel./fax:
+421 48 617 1139
mobil:
0903 217 424, 0903 280 550
Upozornenie:
Sme jedinná firma v okrese Brezno ktorá vyrába okná a dvere z nemeckého profilu SALAMANDER a Brugmann. V okrese Brezno nespolupracujeme zo žiadnou oknárskov firmov, nevyrábame pre nich a ani inak s nimi nespolupracujeme . Tieto firmi zneužívaju existenciu našej výroby na klamanie zákazníkov o pôvode okien . Naše výrobky su označené certifikačnou značkov, ktorú nam pridelila štatna skušobna v Nitre. V prípade pochybností si možete pôvod overiť priamo telefonicky na čísle tel : 0903 217 424 alebo priamo vo výrobe na adrese spoločnosti.

Prečo sa niektoré plastové okná rosia ?

Úvod

V súvislosti s výmenou starých okien za okná nové plastové alebo drevené sa občas vyskytujú sťažnosti užívateľov na rosenie alebo kondenzáciu vodnej pary na oknách, presnejšie na sklách okien za určitých klimatických podmienok. Tento jav je spojený predovšetkým so zmenou klimatických podmienok v miestnosti ako dôsledok podstatného zlepšenia tesnosti okien. Rovnaký problém sa môže vyskytnúť i v novostavbe. Moderné plastové a drevené okná sa vyznačujú podstatne zlepšenou tesnosťou. Vzduchová inflitrácia u novo zabudovaných okien sa pohybuje pod 0,36 m3/hm, čo vo svojom dôsledku určuje klimatické podmienky v miestnosti.

Kondenzácia vodnej pary na zasklení

Povrchová kondenzácia vodných pár nastane, ak povrchová teplota zasklenia je nižšia ako teplota rosného bodu. Vnútorná povrchová teplota zasklenia je danná vzťahom:

kz je súčiniteľ prechodu zasklenia (W/m2K)
Ri odpor pri prestupe tepla na vnútornom povrchu (m2K/W)
 

Podmienkou pre vznik kondenzácie na vnútornom povrchu zasklenia je:

alfa i je relatívna vlhkosť vzduchu (%)
ts je teplota rosného bodu (°C), ktorá je funkciou teploty vnútorného vzduchu
ti a relatívnej vlhkosti vzduchu
 

Zasklenie predstavuje konštrukciu prakticky bez tepelnej zotrvačnosti. Každá zmena teploty vonkajšieho vzduchu sa okamžite prejaví na vnútornom povrchu zasklenia. Ak dôjde k poklesu teploty vonkajšieho vzduchu v zimnom období z praktických pozorovaní vieme, že často dochádza ku kondenzácii vodných pár. Súčiniteľ prechodu tepla zasklenia napr. dreveným alebo plastovým oknom s obyčajným sklom kz=2,9 W/m2K. Táto relatívne vysoká hodnota spôsobuje v čase poklesu teploty vonkajšieho vzduchu povrchovú kondenzáciu v závislosti na stave vnútorného prostredia. Teplotu vonkajšieho vzduchu pri ktorej dochádza ku povrchovej kondenzácii (v strede plochy zasklenia) je možné definovať nasledovne:

Podľa tohto vzťahu môžeme odvodiť, že v prípade obyčajného zasklenia (kz=2,9 W/m2K) nastáva kondenzácia pri relatívnej vlhkosti 40% pri vonkajšej teplote -8°C, ale pri relatívnej vlhkosti 60% postačuje teplota iba -2°C. Tieto teoretické hodnoty platia pre oblasť stredu zasklenia. Na okraji skla je situácia ešte menej priaznivá, pretože v okrajovej časti sa prejavuje deformácia tepelného poľa v dôsledku blízkosti dištančného rámčeka medzi obydvoma sklami. Niekedy sa môže prejavovať aj ochladzovanie okrajových oblastí v dôsledku zvýšeného prúdenia chladného vzduchu v styku rámu a krídla. Túto skutočnosť potvrdzuje aj prax, pretože je možné pozorovať kondenzáciu vlhkosti práve na v úzkom pruhu na skle nad dištančným rámčekom. To je taktiež dôvod, prečo sa na zasklievacej lište môže vytvárať vhodné prostredie pre vznik plesní.

Spôsob zamedzeniu vzniku a kondenzácie vlhkosti na povrchu skla je daný možnosťou eliminovať rizikové faktory, ktoré kondenzáciu najšastejšie spôsobujú. Medzi ne patria:

- nesprávne a nedostatočné vetranie
- vysoká produkcia vodných pár v interiéri (varenie, kvety, vlhkosť múru v novostavbách, ...)
- prerušované kúrenie s vysokým poklesom teplôt
- nevhodný spôsob prúdenia vzduchu v miestnosti
 

Čiastočne je možné problém kondenzácie eliminovať napríklad usmernením teplého vzduchu od vyhrievacieho telesa do priestoru medzi zasklením a záclonou. Všeobecne platí, že žalúzie, ťažké záclony a široké parapety sitáciu zhoršujú a niekedy môžu spôsobiť vznik tzv. studenú kapsu v spodnej časti okien. Za ideálne riešenie sa považuje vymeniť okno a zároveň zatepliť obvodové múry. Samotné zateplenie bez výmeny okien je polovičné riešenie. Aj samotná výmena okien má svoje nevýhody. Hrozí riziko tepelného prestupu okolo rámov okien a s tým spojené rosenie a tepelné straty.

Na záver k uvedenuj informácii je potrebné uviesť, že spravidla problémy s kondenzáciou vzdušnej vlhkosti na zasklení nie sú spôsobené použitím nekvalitných stavebných prvkov, profilov, skla alebo chybou v dôlsledku montáže, ale že ide o fyzikálny jav daný obsahom vlhkosti vo vzduchu. Inštalácia plastových alebo moderných drevených okien s dvojitým tesnením dochádza k dokonalému utesneniu priestoru a podstatnému zníženiu infiltrácie vzduchu. Tým je tiež zaistená efektivita plastových okien na poli zníženia energetickej náročnosti a útlmu vonkajšej hlučnosti.

Často býva na výskyt kondenzácie na nových oknách poukazované napríklad v porovnaní s pôvodnými starými oknami "že sa nerosili". Väčšinou si však užívateľ ani neuvedomoval, koľko tepla starými oknami utekalo vďaka "voľnému" pohybu vzduchu netesnými špárami. Tým bola automaticky udržovaná vlhkosť vzduchu na nízkej hladine, alebo lepšie na úrovni danej vonkajším prostredím.

Skutočnosť, že sa okná môžu pri poklese teplôt v zimnom období orosiť je tak paradoxne skôr dôkazom dvoch javov a to predovšetkým, že v miestnosti je obsah vlhkosti na hranici rosného bodu a že funkcie okien je taká, aká je daná normou a to, že okná tesnia.

Z hľadiska užívateľa je však táto skutočnosť v niektorých prípadoch nepríjemná, ak existuje riziko vzniku plesne. V takom prípade majú hygienické požiadavky prednosť pred požiadavkami na úsporu energie a je preto vhodné doporučiť niektoré z vyššie uvedených opatrení - vetranie , usmerňovanie prúdenia vzduchu, inštalácia odsávačov pár v kuchyni, zabezpečenie trvalého vykurovania miestnosti a iné. Tieto opatrenia nemusia užívateľa až natoľko zaťažovať, pretože vo väčšine prípadov sa jedná len o veľmi studené dni v zimnom období. Pokiaľ dochádza k povrchovej kondenzácii trvale a bolo použité sklo s prestupom tepla menším ako U= 2 a menšie, bude nutné vykonať trvalú úpravu vedúcu k zníženiu obsahu vlhkosti v interiéri napr. kovanie s mikroventiláciou, úprava tesnenia, odvod vlhkosti ventilačným zariadením.

Vetranie

V boji o úsporu tepla je vetranie často považované za plytvanie teplom. Utesnenie okien, zabudovanie nových, dokonale utesnených okien, dodatočné zasklenie lodžií alebo zmena spôsobu vykurovania s uplatnením regulačných opatrení k zvýšeniu teploty a tým ďalšej spotreby tepla, to všetko v prípade absencie vetrania stavia často užívateľa pred problém nežiadúceho zvýšenia vlhkosti. Účelom tohoto príspevku je pripomenúť mnohonásobnú a nezastupiteľnú funkciu čerstného vzduchu v zdravom vnútornom prostredí.

Pre zdravie a pohodu je základným hygienickým požiadavkom prísun dostatočného množstva čerstvého vzduchu, ktorým sa nahradí opotrebovaný vnútorný vzduch so zvýšeným podielom kysličníka uhličitého (je uvoľňovaný pri spaľovaní, človek sám vyprodukuje cca 18 l/hod.), vodnej pary (podrobnejšie ďaľej), kysl. uhoľnatého (nedokonalé spaľovanie plynu) a množstvo škodlivín, vzniknutých postupným uvoľňovaním zo stavebných koštrukcií a vybavenia interiéru. Neudržované, nevetrané prostredie, v ktorom trávime až 90% času, obsahuje až 100 násobné koncentrácie škodlivín, z časti karcinogénnych. Pachy sú vždy signálom vetrania, aj keď veľmi subjektívnym, lebo sú i pachy príjemné a známe. Zdrojom sú varenie, farby, nátery, čistiace prostriedky, rastliny a hlavne ľudia: pachy vydávané v miestnosti ľuďmi stúpajú spolu s kysličníkom uhličitým.

Všeobecne je v obývanej miestnosti predpísaná obmena vzduchu raz za dve hodiny: pri varení, praní a fajčení častejšie. Prirodzená infiltrácia špárami je však u nových okien výrazne nižšia. Staré netesné drevené okná zdvojené, krabicové tieto požiadavky spĺňajú za cenu úniku tepla viac ako 30% v závislosti od poveternostných podmienok. Pri tomto úniku môžu byť narušené podmienky tzv. tepelnej pohody ku ktorým patrí:

  teplota vzduchu v miestnosti: 20 - 22°C, nesmie však klesnúť pod 16°C
  teplota predmetov v miestnosti - nábytok, steny (súčtová teplota povrchu predmetov a vzduchu by sa mala blížiť 38°C a neklesnúť pod 32°C. Už odchýlka 4°C medzi teplotou vzduchu a povrchom predmetov je považovaná za nepríjemnú.
  relatívna vlhkosť vzduchu - doporučená medzi 40 - 60%, pod 35% sa ľahšie usadzuje prach, dochádza d vysušovaniu sliznice a je zvýšené riziko nachladenia. Nad 60% vytvárane podmienky pre domáce roztoče a hlavne výrazné poškodenie stavby vlhkostťou
  rýchlosť prúdenia vzduchu do 20 cm/s pri 20°C, pri netesných oknách a vetristom počasí je rýchlosť vyššia a pohyb považovaný za rušivý

Pretože každý zbytočne vyfúkaný či prekúrený 1°C tepla zvyšuje naše náklady na kúrenie o 6% (platí pri teplote nad 20°C) je iste veľmi dôležité formou dodatočného zateplenia či utesnenia okien, dverí, lódžií a balkóna teplom šetriť. Prioritou však musí byť zdravé vnútorné prostredie, kde prísun dostatočného množstva čerstvého vzduchu rieši i problematiku udržania vhodnej vlhkosti.

Čo je to vlastne vlhkosť? Vodná para v ovzduší je prítomná nie len nad bodom mrazu. Vieme napr, ako s teplotou rastie vo vzduchu obsah vodnej pary a koľko vlastne pojme 1m3 vzduchu v závislosti na teplote? Čo je to relatívna vlhkosť? Pri uvedených teplotách pojme 1m3 vzduchu max. množstvo vody v gramoch - absolútnu vlhkosť

  -20°C/0,9g
  -10°C/2,14g
  0°C/4,84g
  10°C/9,4g
  20°C/17,3g
  25°C/23,1g

Pri uvedených teplotách je teda vzduch vodnou parou už nasýtený, nad bodom nasýtenia (pri prekročení množstva pary alebo pokles teploty). Napr. pri teplote vonkajšieho vzduchu -10°C a relatívnej vlhkosti 80% obsahuje meter kubický tohto vzduchu 1,71 gramu vodnej pary, ak privedieme v rámci vetrania tento vzduch do vnútorného priestoru a ohrejeme na 20°C, zostane absolútne množstno vodnej pary rovnaké, avšak relatívna vlhkosť môže teoreticky poklesnúť na 10%! Prísun studeného vzduchu v zime teda vedie k suchšiemu vzduchu vo vnútornom priestore. Cieleným vetraním počas 10 - 15 min. potom môžeme získať čerstvý vzduch a požadovanú relatívnu vlhkosť 30 - 45%.

Poznáme zdroje vodnej pary? Vieme napríklad, že :

  pri sprchovaní dostaneme do vzduchu 600 - 1000 gramov vody
  kvetináč nám odparí až 8 gramov za hodinu
  pri ľahkej činnosti sami vyprodukujeme na osobu približne 46 gramov za hodinu, t.j.1,1 kg za deň a noc
  rovnaké množstno vznikne spálením 1m3 plynu...

Tieto čísla zásadne ovplyvňujú výšku relatívnej vlhkosti v byte, predovšetkým však v kúpeľni, spálni a vo vzťahu k veľkosti miestnosti a počtu osôb je potrebné dôkladne a dostatočne vetrať.

Kedy a koľko vetrať? Z literatúry sa môžme dozvedieť, koľkokrát sa zhruba za hodinu vymení vzduch pri oknách zavretých (0 -0,5x), pootvorených (0,8-4x), napoli otvorených (5-10x) alebo otvorených dokorán (9-15x za hodinu). Všetko ale závisí na polohe bytu či domu, teplotnom rozdiele a hlavne na našej dôslednosti a povedomí o potrebe vetrania.

Tvrdíme , že vetráme a aj napriek tomu máme vlhko, čierne kúty a rohy, zráža sa nám vodná para na leštenom nábytku, kovaní a rosia sa nám v miestnosti okná, potom sa vetrať musíme naučiť.

Pomocníkom (hlavne pre montážne firmy, bytové družštvá) môže byť digitálny teplomer kombinovaný s vlhkomerom, ktorý nám najlepšie v krátkej dobe ukáže, že vďaka riadenému vetraniu vysoká relatívna vlhkosť u nás nemá šancu.

Pri nedostatočnom vetraní a tým vysokej vlhkosti sú nebezpečné aj rôzne regulačné či iné úsporné opatrenia, kedy s poklesom vnútornej teploty relatívna vlhkosť narastá a následne dochádza ku zrážaniu prebytočnej vlhkosti na miestach s teplotou nižšou ako teplota rosného bodu - tj. predovšetkým na okenných tauliach, leštenom nábytku, kútoch a miestach bez pohybu vzduchu. Typickým prípadom sú spálne, keď napr. pred spaním pri relatívnej vlhkosti 50% na 20°C už necítime potrebu vetrať. Spánok manželov a zníženie teploty na 18°C môže k ránu zaznamenať pokles relatívnej vlhkosti na 70% s následnou kondenzáciou na miestach chladnejších ako 12,45°C! (typicky sklenené tabule na okne). V kútoch miestností je teplota z dôvodu zníženej cirkulácie vzduchu všeobecne o 2°C nižšia oproti stenám, preto sú vlhké kúty jedným z prvotných signálov nezdravej vlhkosti. Avšak ani dodržaním zásad vetrania nemusí priniesť uspokojiví výsledky v prípade hrubých stavebných nedostatkov - napr. tepelné mosty (preklady), nízky tepelný odpor obvodovej konštrukcie a iné


© Durtex 2008, vyrobilo : PC ART